Očami archeológa:
Prvé archeologické prieskumy boli uskutočnené v posledných desaťročiach minulého storočia miestnymi bádateľmi. Sporadický výskum pokračoval aj medzi svetovými vojnami. Obyčajne išlo len o získanie efektnejších nálezov.
Pri popisovaní nálezov v kežmarskom múzeu bolo zistené, že v údolí rieky Poprad bolo hustejšie praveké osídlenie.
Nálezy L. Bánesza z Archeologického ústavu v Nitre z roku 1959 potvrdili osídlenie územia obce pravdepodobne už v období mladšieho paleolitu / 45 000-8 500 pred n.l./, počas ktorého ľudská spoločnosť prekonala prechod od prvobytného stáda k rodovému zriadeniu - matriarchátu.
Paleolitický človek sídlil v jaskyniach, previsoch,chatrčiach a aj pod holým nebom. V roku 1959 bolo v Podhoranoch objavené nálezisko štiepanej industrie, ktoré sa nachádzalo nad železničnou stanicou, na južných svahoch kopca "Šipkovec" /kóta 651,7/ naľavo od hradskej smerom do Podolínca.
Kamenné artefakty ležali na povrchu bez keramického materiálu. Našiel sa tu čepeľovitý úštep z hnedého radiolaritu a radiolaritové klínové rydlo bočné,kombinované s ďalším rydlom.
Ďalší zelenavošedý čepľovitý úštep bol opatrený na ľavej hrane jemnou retušou.
Najvýznamnejším nálezom je malá radiolaritová hnedá čepieľka s jemnou retušou pri pravej terminálnej časti a s drobnou úžitkovou retušou v strede ľavej spodnej časti. V strede čepieľky sú dva protiľahlé vruby,, ktoré súvisia zrejme s funkčnou stránkou tohoto typu a slúžili k uľahčeniu pripevnenia hrotu strely na drevenú rúčku. Hrotíky s malými preškrteniami sa objavujú v mladšom paleolite a sú datované obvykle do würmu 3. Nálezy zo Starej Ľubovne a Podolínca, vykonané v tom istom roku, boli veľmi podobné a nájdené artefakty sa nedali s určitosťou datovať. Štiepaná industria nebola sprevádzaná keramikou ani brúsenými kamennými a kostenými nástrojmi.
Obr. Nákres čepeľovitých úštepov nájdených v Podhoranoch v lokalite "Štípkovec".
|
História 
